Od detstva som mal sen stať sa učiteľom. Inšpirovali ma moji pedagógovia pôsobiaci v rodnej obci, ktorí mi ukázali, aký veľký význam môže mať služba človeka
druhým prostredníctvom vzdelávania.
Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Levoči v roku 1970 som nastúpil na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, ktorú
som úspešne ukončil v roku 1974. Po absolvovaní štúdia som v roku 1975 nastúpil ako učiteľ matematiky a fyziky na základnú školu v Spišskej Starej Vsi.
Učiteľské povolanie som vždy vnímal nielen ako odovzdávanie vedomostí, ale aj ako príležitosť rozvíjať talenty mladých ľudí. Popri pedagogickej práci som sa venoval detskému folklórnemu súboru Pieniny, kde som ako harmonikár sprevádzal spevákov a tanečníkov. Podieľal som sa aj na organizovaní prvého ročníka Zamagurských folklórnych slávností, ktoré sa stali významnou súčasťou kultúrneho života regiónu.
Moja záľuba vo fotografii ma priviedla k založeniu fotografického krúžku, prostredníctvom ktorého som mnohým deťom pomohol objaviť krásu fotografického
umenia. Moja profesijná cesta pokračovala v oblasti kultúry a verejnej správy v Poprade kde som z pozície v štátnej správe koordinoval viaceré významné kultúrne podujatia a projekty regionálneho i celoslovenského významu.
V roku 1990 som od spišského diecézneho biskupa prijal poverenie aby som sa podieľal na zakladaní cirkevných škôl v Poprade. V roku 1991 vznikla Základná škola Štefana Mnoheľa, neskôr prvá cirkevná základná umelecká škola na Slovensku – ZUŠ Janka Silana. Následne bolo zriadené aj Gymnázium Pavla Ušáka Olivu. Na všetkých troch školách som pôsobil vo funkcii riaditeľa a podieľal sa na vytváraní ich organizačných a vzdelávacích základov.
Rok 2004 priniesol ďalšiu výzvu. Na žiadosť spišského diecézneho biskupa somzriaďoval Diecézny školský úrad Spišskej diecézy a stal sa jeho prvým riaditeľom. Až
do odchodu do dôchodku v roku 2015 som sa venoval rozvoju a koordinácii siete cirkevných škôl a školských zariadení v diecéze. Obnova spoločnosti si vyžadovala aj obnovu cirkevného školstva v podmienkach rozvoja začínajúcej demokracie. Po desiatkach rokov autoritatívneho režimu nebolo
jednoduché. Vyžadovalo si odvahu, vytrvalosť i schopnosť vysvetľovať význam a poslanie katolíckeho vzdelávania v modernej spoločnosti. Aktívne som sa zapájal aj do činnosti Združenia katolíckych škôl Slovenska, ktorého som bol v rokoch 1998 až 2004 prezidentom. Spolu s kolegami sme rozvíjali medzinárodnú spoluprácu a budovali kontakty s katolíckymi vzdelávacími organizáciami v Európe.
Po ukončení doktorandského štúdia v roku 2008 som pôsobil ako externý vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku a
ako lektor ďalšieho vzdelávania učiteľov, riaditeľov škôl a katechétov. Za dlhoročnú prácu v oblasti školstva a rozvoja katolíckeho vzdelávania mi bola v
roku 2012 udelená Veľká medaila svätého Gorazda, najvyššie rezortné ocenenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Konferencia biskupov Slovenska ocenila
moju činnosť Medailou svätých Cyrila a Metoda.
Po odchode do dôchodku sme sa s manželkou vrátili do rodnej obce Kurimany. Tu som založil občianske združenie Pro villa Quirini, ktorého cieľom je ochrana a
rozvoj hmotného i duchovného kultúrneho dedičstva, podpora komunitného života a posilňovanie vzťahu k histórii a tradíciám rodného kraja.
Prostredníctvom občianskeho združenia sme pripravili predovšetkým pre seniorov osem fašiangových večerov. Založili sme spevácku skupinu, nacvičovali sme piesne, s ktorými sme vystúpili na Trojkráľovom večery. V roku 2024 sme zorganizovali podujatie s názvom „Pod lipou v Kurimanoch“. Kultúrno-spoločenský život v rodnej obci sme obohatili zorganizovaním ďalších podujatí (spomienková akadémia z príležitosti 125. výročia príchodu školských bratov na Slovensko; slávnosť pri príležitosti 215. výročia posviacky kostola, ktorý v roku 1806 obnovil gróf Štefan Čáky; stretnutie rodu Dravecký a rodu Lesňák a iné). V rokoch 2017 – 2025 som
napísal a následne občianske združenie vydalo 5 knižných publikácií: Páter Daniel, sudca Rímskej roty; Kurimany – ľudia a udalosti vo fotografii; Mariánska úcta
v Katolíckej cirkvi; Svätý Kvirín – príbehy troch mučeníkov; V službe kresťanských škôl.
Osobitnú pozornosť venujem projektu v rámci ktorého sme v lokalite Krížne cesty vybudovali kaplnku Panny Márie s turistickým zázemím tak, aby návštevníci mohli prežiť príjemné chvíle v lone krásnej prírody. Od roku 2023 každý rok organizujeme pri kaplnke v máji a októbri pobožnosť „Fatimská sobota“. Areál postupne doplňujeme vybavením.
Cesta rytiera pre mňa je cestou služby. Je cestou vernosti hodnotám, vzdelávaniu, kultúre, viere a práci pre dobro spoločenstva. Práve tieto hodnoty sprevádzali celý môj život a zostávajú mojím poslaním aj dnes.
