Svätá Katarína Alexandrijská
Narodila sa na Cypre, dátum narodenia nie je známy.
Podľa dochovaných správ zomrela 24. novembra v roku 307 v Alexandrii v Egypte.
Podľa dochovaných správ pochádzala z kráľovského rodu a významnú časť svojho života prežila v Alexandrii v Egypte. Bola nielen krásna, ale aj vzdelaná. Sústavne odmietala všetkých nápadníkov s odôvodnením, že svoju ruku dá len tomu mužovi, ktorý bude vznešenejší, bohatší a múdrejší ako je ona. Jedného dňa sa na púšti stretla s kresťanským pustovníkom, ktorý jej povedal, že nájde primeraného ženícha len vtedy, keď uverí v Ježiša Krista. Daroval jej obrázok Panny Márie s Ježiškom na rukách s tým, že toho ženícha dostane len za pomoci jeho Matky. Katarína čoskoro nato prijala kresťanský krst a odvtedy sa považovala za Kristovu nevestu. Krátko na to sa v Alexandrii mala konať obeť pre pohanské modly. Katarína už ako kresťanka odmietla obetovať modlám a svojou výrečnou argumentáciou v prospech kresťanstva uviedla do rozpakov aj cisára Maximina (306-312).

Ten pozval 50 učencov, aby vyvrátili jej vieru. Výsledok stretnutia Kataríny s učencami bol taký, že sa všetci pod jej vplyvom stali kresťanmi. Za toto ich zlyhanie podľa cisára, dal ich cisár upáliť na hranici v strede mesta. Následne cisár Katarínu vrhol do väzenia, kde bola 11 dní bez jedla a nápoja. Dal ju mučiť bičovaním. Potom ju dal lámať na okovanom kolese s hrotmi, ktoré sa však počas mučenia rozpadlo na kúsky. Po lámaní na kolese jej dal sťať hlavu. Relikvie sv. Kataríny sa uchovávajú v pravoslávnom kláštore na hore Sinaj. Obvykle na vyobrazeniach je namaľovaná s mečom, palmou, knihou alebo so zlomeným kolesom. Spomienkovú slávnosť sv. Kataríny slávime každoročne 25. novembra. Sv. Katarína, panna a mučenica, patrila v stredoveku po Panne Márii k najuctievanejším sväticiam. Radila sa medzi 14 pomocníkov v núdzi spolu so svätou Barborou, svätou Dorotou, svätou Margitou. Tieto štyri svätice tvoria skupinu štyroch veľkých panien. Je patrónkou vzdelancov a viacerých povolaní a stavov (napríklad dievčat, panien, manželiek, učiteľov, mlynárov, kolárov, lodníkov, baníkov, železničiarov, študentov i žiakov).
V gréckej a pravoslávnej cirkvi sa jej sviatok slávi 24.11. ako menší šestiričný sviatok bez veľkého slávoslovia.
V najstarších gréckych životopisoch je nazývaná Aikatheriné, to znamená „stále čistá“. Z tohto gréckeho pomenovania bol odvodený pôvodný latinský tvar mena Ecaterina a v ruskom jazyku Jekaterina.
Odmietla cisárovu ponuku na sobáš. Odvolala sa na Ježiša Krista, ktorému sa sľúbila. Bola uväznená a ešte vo väzení obrátila na kresťanstvo manželku cisára a dvesto vojakov. Následne úspešne prekonala skúšky, ktorým bola vystavená, ale i napriek tomu, že v skúškach obstála, bola mučená a popravená mečom.
Kult svätej Kataríny je od čias ranného kresťanstva rozšírený po celom svete. Dostala titul Veľkomučenica a prvým známym miestom jej uctievania je Kláštor sv. Kataríny pod biblickou horou Sinaj na Sinajskom polostrove. Tento kláštor patrí gréckej ortodoxnej cirkvi a je navštevovaný množstvom pútnikov, ktorým ukazujú jej hrob. Podľa zachovaných správ po smrti sv. Kataríny anjeli odniesli ostatky svätice na horu Sinaj, kde ich uložili. Pri jej hrobe sa zastavovali križiaci, ktorí od počiatku krížových výprav putovali k Božiemu hrobu.
O významnom mieste medzi svätými, o rozšírenom uctievaní sv. Kataríny počas celej epochy kresťanstva, svedčí aj množstvo kostolov zasvätených našej patrónke.
Na Slovensku máme tieto kostoly zasvätené sv. Kataríne Alexandrijskej:

- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej , obec Tarnov , okres Bardejov, Košická arcidiecéza, 19.storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Hertník, okres Bardejov , Košická arcidiecéza, 17. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej. obec Terňa, okres Prešov, Košická arcidiecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Vyšná Šebastová, okres Prešov, Košická arcidiecéza, 15. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Šarišské Dravce, okres Sabinov, Košická arcidiecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Vyšné Repaše, okres Levoča, Spišská diecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Nižné Ružbachy, okres Stará Ľubovňa, Spišská diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Lomnička, okres Stará Ľubovňa, Spišská diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej , obec Holumnica, okres Kežmarok, Spišská diecéza, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Vojňany, okres Kežmarok, Spišská diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Veľká Lomnica, okres Kežmarok, Spišská diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej,obec Rokycany, okres Prešov, Košická arcidiecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Kysak, okres Košice vidiek, Košická arcidiecéza, 20. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Paňovce, okres Košice vidiek, Košická arcidiecéza, 14. storočie,
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Smolník, okres Gelnica, Rožňavská diecéza, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Kluknava, okres Gelnica, Spišská diecéza, 16. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Spišský Hrušov, okres Spišská Nová Ves, Spišská diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Matejovce nad Hornádom, okres Spišská Nová Ves, Spišská diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Pribylina, okres Liptovský Mikuláš, Spišská diecéza, 20. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, Spišská diecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Pribiš, okres Dolný Kubín, Spišská diecéza, 18. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, Mesto Dolný Kubín, okres Dolný Kubín, Spišská diecéza 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, Mesto Ružomberok časť Hrboltová, okres Ružomberok, Spišská diecéza, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Konská, okres Žilina, Žilinská diecéza, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Rosina , okres Žilina, Žilinská diecéza, 18. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Horná Poruba, okres Ilava, Žilinská diecéza, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Drietoma, okres Trenčín, Nitrianska diecéza, 18. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Dechtice, okres Trnava, Trnavská arcidiecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej,obec Dechtice – Katarínka, okres Trnava, Trnavská arcidiecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Doľany, okres Pezinok, Bratislavská arcidiecéza, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Lozorno, okres Malacky, Bratislavská arcidiecéza , 17. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Michala archanjela a Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Záhorská Ves, okres Malacky, Bratislavská arcidiecéza, 20. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Štefanov, okres Senica, Bratislavská arcidiecéza, 17. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Rohov, okres Senica, Bratislavská arcidiecéza, 17. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej. obec Sasinkovo, okres Hlohovec, Trnavská arcidiecéza, 19. storočie,
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Čakajovce, okres Nitra, Nitrianska diecéza, 13. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Šurianky , okres Nitra, Nitrianska diecéza, 17. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Čeľadice, okres Nitra, Nitrianska diecéza, 12. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Topoľčianky, okres Zlaté Moravce, Nitrianska diecéza, 18. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Hrkovce, okres Levice, Diecéza Banská Bystrica, 18. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Hodejov, okres Rimavská Sobota, Rožňavská diecéza, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Voznica, okres Žarnovica, Diecéza Banská Bystrica, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, Mesto Banská Štiavnica, okres Banská Štiavnica, Diecéza Banská Bystrica, 15. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Sása pri Zvolene, okres Zvolen, Diecéza Banská Bystrica , 15. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Jasenie, okres Brezno, Rožňavská diecéza, 18. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Badín, okres Banská Bystrica, Diecéza Banská Bystrica, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, Mesto Kremnica, okres Žiar nad Hronom, Diecéza Banská Bystrica, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, Mesto Handlová, okres Prievidza, Diecéza Banská Bystrica, 14. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Pravenec, okres Prievidza, Diecéza Banská Bystrica, 19. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej,obec Livinské Opatovce, okres Partizánske, Nitrianska diecéza, 17. storočie
- rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, obec Veľké Chlievany, okres Bánovce nad Bebravou, Nitrianska diecéza, 15. storočie
Na území Moravy a v Česku sú tieto:
- Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Olomouci
- Rotunda svätej Kataríny Alexandrijskej v Znojme
Svätá Katarína Alexandrijská bola značnú dobu druhou najuctievanejšou svätou ženou hneď po Panne Márii.
Svätá Katarína v podaní umelcov
Svätá Katarína bola už v minulosti častým námetom najmä pre maliarov. Jej osud a legenda inšpirovala takých svetoznámych umelcov ako sú Fra Angelico. Raffael, Lorenzo Lotto, Carreggio, Lucas Cranach starší, Peter Paul Rubens. Medzi svetoznáme patria renesančná freska „Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom“, ktorá je v Apoštolskom paláci vo Vatikáne od maliara Pinturicchio, kde vyobrazil ústrednú scénu svätokatarínskej legendy.
Pieseň k úcte sv. Kataríny (Slovenská verzia):
Svätá Katarína vznešená, z pohanských rodičov zrodená.
“Katarína hovorí, to ja sľubujem, v pohanskej viere ja neostanem!”
Maxim cisár jej sľúbil celú vlasť, dostane všetko čo žiada a chce mať.
“Katarína hovorí, to ja sľubujem, v pohanskej viere ja neostanem!”
Cisár dal ju vrhnúť do väzenia, aby zahynula od trýznenia.
“Katarína hovorí, to ja sľubujem, v pohanskej viere ja neostanem!”
Po jedenásť dňovom hladovaní predvolal ju tyran rozzlostený,
pretože v žalári k kresťanskej viere previedla všetkých, čo ju navštívili.
Ostnaté koleso ju čakalo, ktoré na znamenie sa rozpadlo,
mečom bola sťatá tá mučenica, panenskú korunu takto zdobila.
Jej telo bolo však uchránené, neporušenosťou oslávené, keď ho anjeli slávne zaniesli na horu Sinai v Arábii.
Takto o sv. Kataríne Alexandrijskej spieva Martina Haborákova a Zbor sv. Kataríny Alexandrijskej zo Šarišských Draviec v piesni K sv. Kataríne.
![]()

